Iniciatíva MHD Úsmev

Kedysi dávno som študoval v Bratislave ako cudzinec. Páčilo sa mi používať MHD v Bratislave.

Všimol som si, že sú ľudia, ktoré jazdia bez lístkov, či ignorujú pravidla slušnosti.

A tak mi prišlo do hlavy, že by bolo dobre urobiť malé humoristické nálepky, ktoré by popisovali pravidla slušnosti v autobusoch, a potom by ich možno bolo lepiť, napríklad, na zastávkach. Na každej nálepke by malo byť malým textom napísané “Iniciatíva MHD Úsmev”. Napísal som zopár takých textov, ale nič som s tým ďalej neurobil.

Dávam ich sem aby sa nestratili.

---

Električky vyzerajú ako chrobáčiky. Milujem ich.

Kedy konečne budem stará? Vtedy všetci mladi mi budú uvoľňovať miesto v autobuse. Bude to super.

Keby som bol žena, zapáčil by sa mi chlap, ktorý by mi uvoľnil miesto.

Nechám toho dedka sedieť. Aspoň počujem “Ďakujem”. To mi zlepši náladu.

Chlap uvoľnujuci miesto… To je sexy.

Rad by som si cvakol lístok. Bohužiaľ mám električenku.

Revízori sú fajn. Hlavne je mať lístok.

Zvuk cvakauceho sa lístka je pre mňa ako droga. Som na tom závislý.

Rad kreslím na zadnej strane lístkov. Mam už celú zbierku, ale potrebujem nové. Pôjdem si kúpiť.

Dám si ten batoh radšej dole. Poistím sa proti zlodejom.

Včera zozadu odo mňa stala pekná dievčina. Mal som na sebe batoh a tak som sa nemohol otočiť, aby som nikoho neudrel. Zajtra si ho dám dole.

Napravo kopec ľudí. Naľavo nikto. Musím to spriemerovať - posuniem sa.

Nebojím sa posunúť v autobuse ďalej od dverí. Nikdy sa mi nestalo, že by som sa nevytlačil von.

“Hej ty! Posun sa donútra! Nechceme sa tlačiť pri dverách!” Nekričia to, síce by chceli. Nebudem ich provokovať. Posuniem sa.

Že som slabší od tej babky? Že prečo sedím ak ona stojí? Tak vám teraz dokážem, že som chlap. Postavím sa.

“Ďakujem… Nech sa páči… Prosím vás… Pekné slova. Sú v MHD zakázané? Tak prečo ich tak malo používajú?

Raz tiež budem starý. A asi budem chcieť, aby mi uvoľňovali miesto…

Budhisti veria, že koľko miest uvoľním v tomto živote, toško mi uvoľnia v budúcom. Nie som buddhista, ale radšej sa poistím.

Nasleduje zastávka… Pauza. Jesenského. Krásny hlas. Kvôli nemu cestujem v električkách.

Hore sú tyče, ktoré sa dotýkajú drôtov, ktoré všade visia; a kolesa, čo sú dole, sa krútia. Fascinujúce.

Koľko ma vlastne autobus kolies? Vždy sa dorátam iného počtu. A to vždy rátam iba z jednej strany.

Batoh na chrbte ľudom asi vadi. Dam ho radšej dole.